Ak by človek chcel navštíviť len jeden ostrov v Karibiku, mal by navštíviť Martinique, ostrov kvetov. Dnes Vám poviem, prečo.

Karibik? To je množstvo ostrovov. Prečo by si človek, alebo rodina s deťmi mala vybrať práve tento. Martinique patrí k Francúzsku, tým pádom patrí do Európskej únie. Menou je Euro. Dokonca aj telefónne tarify platia ako kdekoľvek na druhej strane oceánu. Úradným jazykom je francúzština, čo by pre krátkodobého turistu nemal byť problém. Určite sa dorozumie po anglicky, aj keď je našim interným vtipom, že tunajší obyvatelia hovoria ešte zriedkavejšie po anglicky ako ich spoluobčania v kontinentálnom Francúzsku.

To všetko samozrejme nie je hlavným dôvodom, prečo navštíviť tento ostrov.

Našou prvou zastávkou je St. Anne. Fantastické miesto na kotvenie neďaleko čarovného mestečka. V Karibiku je život prispôsobený jachtárom. Pri každej dedinke vedie pontón do mora, takže posádky prichádzajúce z lodí tu môžu priviazať svoje člnky. Hneď pri pontóne sa nachádza ihrisko a ihriská sú na karibských ostrovoch také zriedkavé ako palmy v Tatrách. Neďaleko si možno doplniť zásoby v dvoch obchodíkoch, alebo na miestnom trhu. Po dvoch mesiacoch deti dostanú vytúženú zmrzlinu. S kokosovou príchuťou. Mama si omylom kúpi rumovú. 

Karibik - to sú pláže, teplučká osviežujúca voda, jemný svetlý piesok. To je pravda. Pravda je ale aj to, že ani v Karibiku človek nenájde na každom rohu pláže, ktoré sú vhodné pre malé deti. Nízke vlny, plytké dno, ktoré sa pomaly zvažuje do mora. Takýchto pláží je na Martinique viac a medzi najkrajšie patrí tá pri St. Anne.

Samozrejme máme na tieto pláže fantastické spomienky. Jednak sme tu strávili nezabudnuteľnú silvestrovskú grilovačku. Deti sa kúpali v mori a behali po lese, až kým sa neunavili. Menšie deti sa spiace uložili do člnkov. Jan tu oslávil narodeniny s osemnástimi hosťami na našej lodi postavenej pre päť osôb. Tu sa stretávajú rodiny, ktoré sa preplavili cez Atlantik s ARC, ale aj ktoré prišli samostatne.

Neďaleko sa nachádza prístav Le Marin. Dostať tu miesto je všetko len nie jednoduché. Bez rezervácie takmer nemožné. Okolie prístavu by som naozaj neoznačila ako očarujúce, ale miestny trh ponúka čerstvé ovocie a zeleninu, supermarket zase všetko možné zaujímavé pre Európana - syr, šunku, jogurty...

Nie je to práve karibská špecialita, ale pizzéria priamo v prístave pripravuje naozaj výnimočne chutnú pizzu. Človek sa poteší, keď začuje známu reč. Tu, pri vedľajšom stole sme spoznali Radka z Čiech, no myslím, že z Moravy. Vlastní tu loď a už roky ukazuje hosťom krásy Karibiku. Jeho pomocníčka Helena píše zaujímavý blog o ich lodnom živote na lodi Southern Fox.

.

Ante Mitan sa nachádza neďaleko Fort-de-France. Kto nechce kotviť v rušnej premávke hlavného mesta, ten si tu nájde pokojnejšie okolie. Jediným rušivým momentom je trajekt, ktorý tu vozí turistov a každých 20 minút rozbúri vodu a pripraví na lodi malé zemetrasenie. 

Na člnku sa každý deň zavezieme k maličkému pontónu, priviažeme ho, zamkneme motor a vyberieme sa na niektoré z početných pláží. Tu to žije. Miesto na sedenie v tieni si nájdeme, ale naozaj človek nemôže povedať, že by tu bol sám. Toto je turistické centrum. Všetko je tu "predizajnované" a perfektné. Aj budovy v meste vyzerajú ako z katalógu. Keď čítame na informačnej tabuli "tradičné miestne domy", musíme sa zasmiať. Tieto domy sú všetko len nie tradičné. "Je tu nádherne," zhodnotím pláž a zátoku, v ktorej je svetlomodrá,  plytká, osviežujúca voda ohraničená kamenným útesom. Toto miesto je ideálne na kúpanie sa, hru v piesku, ale aj potápanie. Aj malé deti môžu pozorovať vo vode pestrofarebné ryby a pri morských útesoch morských ježkov. Zbožňujem to tu. "To tu postavili," vovedie ma do reality Jan. Čože? Túto zátoku? Detská naivita. Ja som si myslela, že tu je to od prírody také neuveriteľne krásne. Mávnem nad tým rukou. Je mi úplne jedno, kto to tu postavil. Príroda, či človek. My to tu ľúbime.

Hlavné mesto Martinique vynecháme a poplavíme sa ďalej k bývalému hlavnému mestu. St. Pierre, ktoré kedysi porovnávali s Parížom, až kým sa tu neudiala tragédia. V roku 1902 tu vybuchla sopka a mesto aj jeho obyvateľov pochovala pod svojou výbušnou silou. Tragická bola táto udalosť aj preto, že sa miestna vláda rozhodla zabrániť obyvateľstvu mesto opustiť, keď sa objavili prvé varovné signály. A tak prežili len traja obyvatelia. Jeden z nich bol väzeň, ktorého ochránili hrubé múry jeho nedobrovoľne obývanej rezidencie. Turisti radi navštevujú múzeum tejto udalosti, ale aj bez múzea stretávame všade nemých svedkov minulosti. Rozpadnuté divadlo, domy, ktoré majú v oknách obrovské plagáty bývalých obyvateľov a katedrálu so zarasteným divým parkom. Tu nájde Luki mangá, ktoré odpadli z mangového stromu. "Luki to našiel. Pôjde to s nami," vyhlási náš najmladší. To je atrakcia - a nie nejaká sopka. Pravdupovediac, pri pohľade na každú pre nás zaujímavú ruinu vyhlásil náš starší: "Nič tu nie je." Vojde do ďalšej ruiny: "Ani tu nič nie je." Pre jedného svedok minulosti, pre druhého nič. Oveľa zaujímavejší je obchod, z ktorého papa prinesie zmrzlinu. Mamu zase zaujíma miestny trh - ovocie a zelenina - to je môj "highlight."

Neďaleko mestečka St. Pierre sa nachádza jedno z najkrajších ZOO na svete. Keď ho porovnám s Loro parkom na Tenerife, ktorý bol vyhlásený za najkrajšie ZOO sveta, vyhráva. Po zaparkovaní si ideme kúpiť vstupenky, ale slečna pri pokladni nám ich nejako nechce predať. 

Kritické hlasy hovoria: "Je tu málo zvierat." Ja, ktorá vidím zoologické záhrady kriticky, musím dodať: "Nie je tu strašne veľa zvierat, ale vážim si, že tu nedovliekli ľadového medveďa a afrického leva." Sú tu "miestne" zvieratá, ktoré žijú v Strednej a Južnej Amerike a v žiadnom prípade sa človek pri pohľade na nich nenudí.

Atlantické pobrežie Martinique je nádherné na pohľad. Aj tu sa nachádzajú pláže, piesok, palmy, ale väčšinou tu nie sú optimálne podmienky na kúpanie, pre deti už vôbec nie. Divoké vlny, divoké prúdy.

Martinique ponúka toho oveľa viac ako sme my chceli a s deťmi mohli vidieť a zažiť. Naši známi nám ospevovali aj botanickú záhradu "Jardin Botanique" a múzeum "La Savane des Esclaves", ktoré opisuje život otrokov v čase kolonizácie, iní zase chvália návštevu jednej z destilérií rumu. 

Nie každý sa kvôli Martinique chce plaviť cez oceán. Minulý rok stála spiatočná letenka z Prahy na Martinique okolo 500 Euro. Čo sa týka ubytovania, naozaj neviem povedať nič konkrétne a presné. Na internete som našla ceny medzi 60-90 Euro. V každom prípade by som si na pár dní prenajala auto. Miestne autobusy majú európsky štandard a sú pomerne lacné, ale cesta z jednej strany ostrova trvá predsa len dlhšie ako by to deti mohli zvládnuť. Okolo troch hodín.

Druhou možnosťou je prenajať si loď, alebo si prenajať loď s kapitánom. Nech sa človek rozhodne pre hotel, byt, či loď, lacné to nebude. Dovolenka v Karibiku nikdy nie je každoročná záležitosť, skôr jednorázová a jedinečná.

Ak človek chce zažiť exotiku v pohodlí, chce vidieť niečo neobvyklé, ale nechce sa potopiť do úplne cudzieho zvláštneho sveta, mojou prvou voľbou by bol Martinique. Patrí k Európskej únii a človek sa aj v dnešnej koronou poznačenej dobe rýchlo zorientuje v stále sa meniacich predpisoch a každopádne sa dostane domov. Letecká doprava do Francúzska funguje stabilne, čo sa tento rok o ostatných ostrovoch naozaj nedalo povedať.

Martinique je ostrov pre deti aj dospelých. Veľmi rôznorodý, či sa človek zaujíma o históriu, prítomnosť, ihriská, či pláže, aj dosť veľký, aby sa tu človek nezačal nikdy nudiť. Pestrofarebný, teplučký a pohodový. 

Možno sa ale na Martinique nechcete, alebo nemôžete pozrieť. Nevadí. Všade dobre, doma najlepšie. Dúfam, že Vás aspoň potešil pohľad na tento ostrov kvetov počas tejto imaginárnej návštevy.