Konečne pláže a ešte aké prekrásne. Sadnite si pod palmu na ostrove Mustique a oddýchnite si od predvianočného stresu.

Po trojhodinovej namáhavej plavbe proti vetru sa priblížime k ostrovu bohatých a slávnych, ktorý sa nachádza v súkromnom vlastníctve. Anglická kráľovná s manželom, princ William a Catherine, vojvodkyňa z Cambridgu, Bryan Adams, Mick Jagger, David Bowie - tu tiež zavše dovolenkujú.

"Toto je ten ostrov?" pýtam sa sklamane, keď sa priblížime. Tri domy, štyri chaty a päť pálm? Áno, to je on.

To, čo z diaľky vyzerá obyčajne, je zblízka úžasné. Tie domy, to je okolo 120 víl bohatých a slávnych. Cena za jednu izbu/týždeň sa pohybuje vraj od 8 000 dolárov. Tie chaty - to sú dva butiky - jeden obchod s potravinami a jeden stánok s čerstvými rybami a ovocím. Okrem toho tu nič nie je. A to je na tom to fantastické. Bohatí a slávni si neprajú návštevu od chudobných príbuzných, preto tu nie je prístav, len bóje - 80 euro za prvú noc. Ďalšie dve zadarmo. Tým úspešne odstrašujú ľudí, ktorí si v Karibiku prenajímajú lode na týždeň alebo dva a nechcú stráviť 3 noci na jednom mieste. My sa neponáhľame a Mustique si chceme pozrieť. Prístavy stoja medzi 20-40 euro za noc. Tu sme síce bez vody a elektriny, ale je tu nádherne, príjemne osamelo a hlavne bezpečne. Miestni obyvatelia človeku člnok určite neukradnú, nemusí sa pri móle zamykať, dokonca ani nesmie, aby nezavadzal, keď budú domáci potrebovať miesto.

Tou čiernou bodkou je tento strom:  

Manchinel, alebo aj Manzanillo. Je na ňom prakticky všetko jedovaté. Plody, ktoré sú na nerozoznanie od malých zelených jabĺčok, spôsobujú ťažkú otravu, ktorá môže viesť až k smrti. Listy, konáre. Dokonca sa pod týmto stromom nesmie stáť v daždi, padá z neho jedovatá tekutina. Našťastie je označený červenou značkou na kmeni, ale zato je v Karibiku rozšírený asi ako u nás borovica. Takže pozor na deti.

Nie je na svete veľa pláží s teplou, plytkou vodou, tieňom stromov a bielym pieskom.

Len my a jedna rodinka si užívame more. Malý chlapček v Samkovom veku sa k nám prihovorí po nemecky a aj my dospelí sa dáme do reči. Mamka je z Nemecka, ocko z Veľkej Británie. Aby reč nestála, spýtam sa, ako prišli na ostrov: "Lietadlom, alebo loďou?" Sympatická mamička tak ospravedlňujúco povie: "Prišli sme lietadlom. Svokra tu pred rokmi kúpila malý dom." Je mi to aj trochu smiešne. Hej, vy bohatí a slávni. Veď sa nehanbite. Povedzte normálne, že tu máte dom. Či malý, či veľký. My vieme, že ceny tu už aj pred rokmi boli nad ľudské pomery. My vám nezávidíme, pomyslím si v duchu s úsmevom. 

Mamička sa zaujíma aj o nás. Ukážeme rukou na bodku na obzore: "To je naša loď." Mamička sa poobzerá dookola a pýta sa: "Kde je váš kapitán?" Jan sa zasmeje: "To by som aj ja chcel vedieť. Zatiaľ sme museli ísť celú cestu sami." Rozprávame udivenej  mamičke trochu o nás. Zaujímavé a milé stretnutie s niekým z inej planéty.

.

Kedže sa nám tu páči, rozhodneme sa, že si predĺžime náš pobyt o tri dni a vianočné sviatky strávime tu pod palmami, ale to je už iný príbeh.