Poďte so mnou dnes do Karibiku. Budete prekvapení, asi tak ako ja. Navštívme ostrov St. Vincent.

Pristáli sme na ostrove St. Vincent v prístave Blue Lagoon s približne sto ďalšími loďami a samozrejme sme sa museli najprv "okukať."

Niektoré prístavy sú ako svety mimo sveta, také typické turistické destinácie, ktoré nemajú nič spoločné so životom danej krajiny, skryté za vysokým plotom. Blue Lagoon je takým prístavom. Nádherný, perfektný a umelý. Keď je človek na vode osemnásť dní, tak sa poteší, že vidí známe tváre  z ARC (Atlantik Rally for Cruisers) a môže si oddýchnuť v tomto perfektnom malom svete. Len tie vianočné stromčeky a palmy nejako nepasujú k sebe. 

Karibik - to sú početné ostrovy v oblasti Karibského mora. Niektoré sú samostatné, iné sú zavislé od rôznych európskych krajín. Niektoré dokonca patria do Európskej únie. Platí sa v nich eurom, telefonovať sa v nich dá ako v rámci Európy, čo je pre turistu samozrejme atraktívne. 

St. Vincent bol hlavným ostrovom britskej kolónie a získal samostatnosť pod zmeneným menom St. Vincent a Grenadíny. Na ostrove s rozlohou 346 km² žije okolo 120 000 obyvateľov. Úradným jazykom je angličtina.

Po troch dňoch v bazéne a na ARC večierkoch sme sa rozhodli navštíviť hlavné mesto ostrova Kingstown. Pred miestnym autobusom nás známi varovali. Vraj je preplnený a hlučný. Po zistení ceny za jednosmernú cestu taxíkom do centra (60 dolárov) sme si povedali: "Skúsime autobus. Určite to bude zážitok. Ak to bude strašné, zoberieme si na cestu naspäť taxík."

Cesta autobusom je v každom prípade zážitok. V minibuse pre 8 osôb sedí 24. Vodič má pomocníka, ktorý prideľuje miesta a vyberá peniaze. Cestovné do mesta stojí jeden dolár na osobu. Hudba je hlučná. Nálada fantastická. Len toľko k tomu. Aj naspäť sme išli tým autobusom.

Prvý dojem po vystúpení z autobusu je šok. Toto je hlavné mesto? Dobre, je to moja chyba. Predstavovala som si niečo ako Bratislavu. Oproti Kingstownu je Štrba veľkomesto. Kingstown vyzerá ako tri ulice s murovanými domami, chatrče, rozbité cesty a hluk. 

Nie je to to očakávané hlavné mesto, ale mesto s neuveriteľnou atmosférou. Kto ho uvidí, musí uznať, že tu to žije.

Väčšina obyvateľov má tmavú pokožku a buď tu niečo predáva,  alebo kupuje. Kto nemá stánok, aspoň si k ulici pristaví auto, otvorí kufor a predáva z neho pracie prostriedky, bábiky, oblečenie, či koreniny. Samozrejme, každý čaká na príchod výletnej lode, z ktorej sa vynoria tisícky turistov a nakupujú suveníry. Nemôžem si pomôcť. Tento spôsob cestovania mi nie je sympatický.

Našim prvým cieľom je banka, lebo bez peňazí, východokaribského doláru sa tu nezaobídeme. Druhým cieľom je obchod s telefónnymi kartami. Už túžime počuť hlasy našich blízkych. Tretím cieľom je obchod s potravinami. Na potulky trhom deti už naozaj nemajú náladu. Po plavbe cez oceán, kde sa nič nedá kúpiť, na lodi bez chladničky, potrebujeme čerstvé potraviny a chutné ovocie. Ponoríme sa do karibskej reality. 

Potraviny sú nakúpené, zásoby spočítané, mušle z lode zoškrabané, naša plavba môže pokračovať.

Po pár dňoch na St. Vincente už túžime po naozajstnej karibskej pláži, ale život na lodi je závislý od počasia. Potrvá to ešte sedem dní, kým zaveje priaznivý vietor a budeme môcť vytiahnuť plachty na plavbu k ďalšiemu ostrovu, kde nás čaká snehovo biely piesok, krištáľovo číra voda a nádherné palmy.