Ako sa preplaviť cez Atlantik? Sami, alebo v spoločnosti iných? To pre mňa nie je otázka, o ktorej by som musela dlho rozmýšľať.
Zbožňujem ľudí, aj keď mi niekedy strašne idú na nervy. Najradšej mám deti. Asi preto som sa stala učiteľkou. Mám rada spoločnosť. Pre mňa bolo vždy jasné, že chcem spoznať nových zaujímavých ľudí. Ak je možné preplaviť sa cez Atlantik v spoločnosti iných lodí, budem pri tom.
ARC
ARC - Atlantik Rally for Cruisers je každoročná súťaž plachetníc vo viacerých kategóriách. Jej organizátorom je World Cruising Club a uskutočňuje sa od roku 1986. Cieľom je preplaviť sa cez Atlantik z Las Palmas na Kanárskych ostrovoch na ostrov St. Lucia (ARC), alebo cez Kap Verde tiež na ostrov St. Lucia, alebo St. Vincent (ARC+).
Štart je začiatkom novembra, keď začínajú fúkať pasáty a končí sa pred Vianocami.
Na ARC sa každý rok zúčastňuje okolo 200 jácht, na ARC+ 100.
Obidvaja, ja a Jan, sme si boli istí, že sa chceme zúčastniť. Jan hovorí, že človek potrebuje motiváciu a termín, keď chce niečo dosiahnuť. Takto vieme, že sa musime do 10.11. 2019 doplaviť do Las Palmas. Mne vyhovuje, že ARC skontroluje vybavenie lode, ponúka kurzy, výlety, večierky pre účastníkov, pre deti od 6 rokov detský klub. Samozrejme nič nie je zadarmo. Poplatok za prihlásenie je okolo 2000 Euro. Niekoľkonásobne viac stojí vybavenie, ktoré je pre účasť povinné. Človek by ho musel kúpiť, ale možno by sa rozhodol pre inú značku, alebo lacnejšiu variantu.
Rozhodli sme sa pre ARC+, lebo sme si chceli rozložiť priame preplávanie cez Atlantik za okolo 25 dní na 6 dní ku Kap Verde a 18-20 dní z Kap Verde na ostrov St. Vincent. Ako mnohým iným nám nešlo o nejaké ceny, ale o to zúčastniť sa.
Plaví sa tých sto lodí cez Atlantik spolu? "Desať minút po štarte už neuvidíš ani jednu," hovorí sa. Povedala by som, že tri hodiny po štarte sa všetky stratia z dohľadu a ďalších osemnásť dní sa žiadna neobjaví. Človek vie, že niekde na okolí sú, nie blízko.
Čas v Las Palmas nám spríjemnila Oma z Nemecka, ktorá zabávala deti, kým sme boli na kurzoch a dokonca sme si po viacerých rokoch s malými deťmi mohli vyjsť na večeru s ostatnými účastníkmi.
Rozhodnutie pre ARC sme neoľutovali. V Las Palmas bol rezervovaný pontón len pre lode s rodinami s deťmi. Strávili sme tam jeden celý mesiac a vždy hovorím, že žijeme ako niekedy v paneláku. V každom byte, za každými dverami deti. Už pred raňajkami niekto kričí: "Vidím ich topánky. Sú doma. Chalani, poďte sa hrať." Celý deň sa deti naháňajú po mostíku, raz sa hrajú na jednej lodi, potom zasa na druhej. Ideme spolu na ihrisko. Raz sa obeduje tu, raz tam.
Spriatelili sme sa s ďalšími štyrmi loďami, na ktorých boli deti od jedného do piatich rokov. Spolu sme preplávali Atlantik. Zase sme sa stretli v Karibiku. Mali sme priateľov na stavanie hradov z piesku na druhej strane sveta. Keď nás korona vyhnala z karibského raja, zase sme sa stretli v Európe. A práve dnes sme so Samkom a Lukáškom išli na poštu, odniesť balíček s vlastnoručne upečenými keksami pre šesťročnú parádnicu a jej dvojročného bračeka z Írska.
