Príprava

Očakávanie je tá najväčšia radosť - tak som voľne preložila známe nemecké príslovie. Tešenie sa na niečo nie je ešte ovplyvnené realitou, preto si ho tak môžeme užiť. Samozrejme sa človek aj obáva, ako to bude na tej lodi.

Jeden rok sme mali na to tešenie a očakávanie. Veľmi som chcela absolvovať kurz plavenia sa na plachetniciach pre ženy (Lady Skipper), ale kojaca mamka s bábätkom môže na také niečo hneď zabudnúť. Jan sa prihlásil na dvojdňový kurz navigácie v prístave. Mňa mrzelo, že tam nemôžem ísť, a tak som si vzala do hlavy, že si nájdem skippera, ktorý ma naučí pristávanie s našou loďou a deti zoberiem so sebou. Pomocou holandskej školy v Lelystade sa mi podarilo nájsť nielen skippera, vynikajúceho učiteľa, ale aj budúceho kamaráta Geerta.

Pri dvojčlennej posádke je jasné, že zdravotnícky kurz musia absolvovať obidvaja, preto sme čakali, kým bude mať Luki jeden rok a bude to pre starých rodičov ľahšie dávať na neho a Samka pozor.

Pri prvej pomoci na pevnine ide o to "vydržať" 15 minút, kým príde sanitka. Medicína na mori má človeka naučiť ošetriť niekoho tak, aby vydržal bez priamej lekárskej pomoci pár hodín, či dní. Vybavenie lekárskeho kufra (nie kufríka) stojí okolo 3000 Euro, lieky okolo 2000 Euro. Malá africká nemocnica by nám to vybavenie závidela.

Na kurze sa učí získavanie informácií pre medicínske centrum a vyšetrenie pacienta. Pred plavbou sa totiž uložia zdravotné karty v nemeckom zdravotníckom centre, ktoré koordinuje zdravotnú pomoc na mori. Po vyšetrení kapitánom sa pošle formulár a fotky lekárovi tohto centra, ktorému sa môže satelitným telefónom zatelefonovať 24 hodín denne.

Na kurze sa učí okrem získavania relevantných informácií o pacientovi napr. podanie infúzie, podanie liekov injekciou, zašívanie rán, ošetrovanie popálenín atď.

Je organizovaný oddelením nemeckého vojenského námorníctva a uskutočňuje sa v jeho priestoroch. K témam patrí správanie sa pri vniknutí vody do lode, hasenie požiaru, vstup a správanie sa v záchrannom ostrove, skúška automatickej vesty a správanie sa pri páde do mora.

Čo o tom kurze povedať? Je neuveriteľne profesionálny, vedený dôstojníkmi nemeckej armády, pomerne náročný a veľmi poučný. Obzvlášť napínavý pre mamku jedno a trojročného chlapčeka, ktorý v noci pred kurzom dostal horúčku a ona sa napriek tomu vyberá na cestu vlakom do 800 kilometrov vzdialenej vojenskej základne (no ozaj to nie je super pocit), aby absolvovala kurz, ktorý ponúkajú len dvakrát do roka a krátko po príchode skočila z výšky 5 metrov z napodobeniny vojenskej lode do vody. Treba to raz v živote zažiť.

Loď je kúpená, ale vybavená len na plavbu ráno z prístavu večer do prístavu. Ako z nej spraviť loď, ktorá dokáže existovať bez pristátia v prístave celé mesiace? To, čo je doma samozrejmosťou - tečúca a pitná voda, elektrický prúd, plyn na varenie - to sa musí na lodi zabezpečiť. 

Výrobu elektrickej energie zaistia veterný generátor a solárne panely. Dve bombičky s plynom slúžia na varenie. Jedna vydrží asi mesiac. Stroj na premenu slanej vody na sladkú si nekúpime. Jeho cena je okolo 3000-5000 Euro a to sa už do rozpočtu nezmestí. V nádrži je 200 litrov spotrebnej vody, dokúpime bandasky na ďalších 100 litrov. Denne spotrebujeme okolo 10 litrov pitnej vody.To znamená, že každé dva týždne kupujeme a vozíkom vozíme na loď fľaše s vodou. Na prechod cez Atlantik dokúpime 200 litrov pitnej vody vo fľašiach.

Loď bola vybavená hlavnou plachtou, kosatkou a genoou. Prikúpili sme ešte plachtu do víchrice.

Loď sa má plaviť samostatne, preto sme okrem autopilota, ktorý potrebuje elektrickú energiu, prikúpili aj veternú zástavu, ktorá využíva silu vetra.

Človek minie pri príprave najviac peňazí na veci, o ktorých dúfa, že ich nikdy nebude potrebovať.

Tak dúfajme, že nikdy nebudeme musieť nastúpiť do záchranného ostrovčeka, ktorý je plastový, malý a hovorí sa o ňom, že sa do neho nastupuje z lode dohora. Tým sa chce vtipne naznačiť, že by človek mal čím najdlhšie zostať na lodi a až keď sa skoro potopila, nastúpiť do niečoho takého labilného ako záchranný ostrovček.

Epirb je núdzový radarový maják, ktorý v prípade núdze ukazuje polohu. Takže laicky povedané, nie sme na mori celkom stratení. Ak sa Epirb aktivuje, bude záchrannému tímu zahlásená naša poloha.

Záchranné vesty sú zase niečím, čo pri plavbe využívame vždy, tak isto ako bezpečnostné laná, ktorými sa pripevníme o loď.

Okolo celej lode vedú záchranné laná. Akonáhle niekto opustí kokpit, "pricvakne" sa o ne.

Signálne rakety máme v dobrej skrýši, skryté pred deťmi.

Loď, ktorá je vybavená s AIS, vysiela svoju pozíciu, ktorú vidia lode na okolí na obrazovke, ako aj "celý svet" na internetovej stránke www.marinetraffic.com. Ako som sa vždy potešila, keď mi prišla od ocka alebo brata SMS-ka: "Vidím ťa." Stačí zadať meno lode: Cape Town a pod CAPE TOWN Sailing Vessel (DE) nás každý môže nájsť. Samozrejme je to len vedľajší pozitívny efekt. Hlavne pri plavbe v noci, keď vidno len hviezdičky, prezradí AIS, že tá hviezdička je nákladná loď, ktorá je pri nás o 23 minút.

Radar sme si kúpili, ale využili sme ho za rok a pol len trikrát. Povedala by som, že radar naozaj nie je potrebný, ale v hmle sa človek poteší, keď ho má.

Sextant, kompas, mapy a prenosné GPS by nám pomohli navigovať pri výpadku elektrickej energie.

Satelitným telefónom môže zatelefonovať každý každému na svete za povedzme nie práve fantastické ceny, ale v núdzovom prípade by človek zaplatil každú cenu.

Pri kotvení je potrebný člnok a prívesný motor. Nejako sa človek predsa musí dostať na pevninu.

Dospelí musia popremýšľať, kedy a na akú dobu požiadať o materskú dovolenku, kedy dať výpoveď bytu, kde uskladniť nábytok a celé vybavenie domácnosti, aké zahraničné poistenie by bolo najvýhodnejšie.

Peniaze hýbu svetom a na veľkú dovolenku ich treba veľa. Šetrenie patrí ku každodennému životu a každému dňu. Jan počíta a počíta, čo všetko budeme potrebovať, aké budú príjmy, aké výdavky.

Tou najpríjemnejšou časťou prípravy je samozrejme to snívanie. Kam pôjdeme? Ktoré miesta by sme mohli navštíviť? Čítajú sa knihy iných rodín, na internete sa sledujú rodiny s malými deťmi. Plánovanie je príjemnou zábavou. Čo budeme potrebovať pre deti, keď budeme na ceste najmenej rok? Čo budeme variť? Aké potraviny musíme nakúpiť? Aké oblečenie musíme zabaliť? Ktoré hračky sú najpraktickejšie?

Očakávanie a snívanie je najväčšia radosť.