Každý sa nás pýta: "Čo ste robili s deťmi na takej malej lodi celý čas?" Odpovedať by sa dalo jediným slovom.
Pre deti je loď domovom, ktorý poznajú a na ktorý su zvyknuté. Ani im nenapadne, že je malá. A predsa. Objektívne je menšia ako priemerný byt. Nie každá loď, ale naša určite. Loď subjektívne nie je malá, lebo sa lodný život odohráva vonku. Doobeda ihrisko, poobede ihrisko. Približne každý tretí, alebo štvrtý deň sa premiestnime do iného mesta. Zase iné ihrisko.
Ani na pláži sa deti nikdy nenudia.
Samozrejme výlety. Človek si pomyslí: Možno som tu posledný raz v živote. Všetko si musím pozrieť.
Ale čo ste robili 18 dní na lodi na Atlantiku?
Keď sa to niekto spýta, zabúda, že som mala rok na prípravu. Vedela som, že budeme na ceste niekoľko dní. (Biskaya 2 dni, Lissabon- Madeira 5 dní, Madeira - Tenerife 2 dni, Las Palmas - Kap Verde 6 dní, Atlantik 18-25 dní). Keď som chodila s deťmi na prechádzku, či na nákup, vždy som rozmýšľala, s čím by sa mohli zahrať, čo by sme mohli robiť. Vznikla zbierka nápadov a tašky plné časopisov, farbičiek, omaľovánok, lepidiel a ... Samozrejme som si spravila zoznam, čo mám na každý mesiac a na každú dlhšiu trasu. Na začiatku deti dostali pred celodennou plavbou vždy nejaké prekvapenie - nálepky, autíčko, ... Neskôr sa od toho upustilo. Nuda nebola.
Pokiaľ sa dá využiť vonkajší priestor, je všetko fajn. Ak človek nemôže vYjsť, je loď malá.
Život na lodi bol fajn, kým sa dala opustiť. Moja osobná kríza bola na Sant Martin - dva týždne Lock Down a hneď za tým dva týždne karanténa na Antigue. S dlhými plavbami som rátala, s koronou nie. Nápady sa minuli, materiál tiež. Energia už dávno. Nebolo jasné, ako dlho "zavretí" na lodi musíme zostať. Vyzeralo to, že možno ešte mesiac alebo dva. Profesionálny rodič musí zabávať, či chce, či nie.
Po štyroch týždňoch prišiel mail. Evakuačný let bude o mesiac. O tri hodiny prišiel nový mail. Evakuačný let sa uskutoční o štyri dni.