Ako na lodi nezrušiť nervy? To by som chcela vedieť aj ja. Ako nezrušiť nervy, keď sú na lodi malé, ale divoké deti? To je jedno z tajomstiev vesmíru. Každopádne sa treba ako mama držať vzoru KKK. Káva, keksy, koláč. Pomôže tiež ČČČ. Čokoláda, čokoláda, čokoláda.

Teraz vážne. Napísala som, že plavba na lodi nie je nebezpečná, ale každopádne zrušíš nervy. 

Ja, človek zo Slovenska, s pár lodnými preukazmi, s okolo 1000 míľami skúseností, s manželom, ktorý je fantastickým organizátorom, ale má len mierne väčšie námorné skúsenosti ako ja, s deťmi (1,5 a 3,5 roka), ktoré sa dajú opísať ako "veľmi živé", určite zruším nervy. To bolo jasné.

Na lodi som bola často, ale so skúseným skipperom. Teraz sa mám premiestniť na miesto kopilota do riadiacej kabíny?

Je to neistota, chýbajúce skúsenosti, neznalosť počasia, rešpekt pred morom, strach o deti, o ich zdravie, život, čo človeka zaťažuje ako nejaký balvan na hrudi.

Keď sme sa definitívne rozhodli, že sa poplavíme na plachetnici, okamžite sme zavolali nášmu priateľovi, skúsenému kapitánovi a inštruktorovi do Škótska s prosbou, aby nás sprevádzal prvé týždne. Zavolali sme aj nášmu inštruktorovi z Holandska, aby s nami prvý týždeň "cvičil." 

Nebolo by lepšie najprv pár rokov zbierať skúsenosti? Každý moreplavec vám povie: "Nie. Za rok na lodi sa naučíš viac ako keď budeš desať rokov tráviť dvojtýždňovú dovolenku na prenajatej lodi." Je to pravda predovšetkým pre tých, ktorí nemajú deti. Ale ten moreplavec, ktorý mi to povedal, nie je mama. Naučíš sa veľa, ale s pocitom, ako keď robíš vodičák a vzadu na sedačke ti vrieska dieťa. 

Jediným spôsobom, ako na lodi nezrušiť nervy, je zobrať na začiatku skúseného skippera.

Dom je prenajatý, materská schválená, nábytok v pivnici u rodičov, auto predané, loď pripravená, my presťahovaní na ňu do Holandska. Za pár dní sa môže vyštartovať, keď nás dosiahnu zlé správy.  Náš priateľ je vážne chorý a nemôže ísť s nami. Náš svet sa zrúti. Na chvíľu. Začne hektické, ťažké hľadanie náhrady.

Taký je život. Vždy, keď sa jedni dvere zatvoria, otvoria sa druhé. Najhoršie je zniesť tú tmu medzi tým. 

Holandská škola plachtenia pre nás našla profesionálneho moreplavca, ktorý prevádza po celom svete plachetnice z jedného miesta na druhé. Mal síce len 10 dní čas, ale stal sa naším dobrým anjelom. Pred každou plavbou sme mu poslali správu napríklad: " Sme v Lorient. Zajtra chceme ísť do Ponichet. Štart 8:00, vietor 15 uzlov sever, vlna 2 metre."  On nám potvrdil, že sme správne vypočítali odliv a príliv a interpretovali počasie. Tým sme získali istotu, dobrý pocit a nezrušili nervy.