Naša mamka spod Tatier je nakazená cestovateľským vírusom.
Každý človek je iný. Niekto prežije celý život v jednej dedinke, dokonca v jednom dome a je spokojný a šťastný. Čuduje sa ľuďom, ktorí sú raz tu, raz tam. Ja som asi ten iný, zvedavý typ, ktorý chce vidieť čo najviac z nášho sveta. Už ako dievčatko som si pri čítaní cestopisov robila zoznam: Eiffelova veža, Louvre, pyramídy, Kolosseum... Teraz sa mi naskytla príležitosť plaviť sa na plachetnici okolo celého sveta. Koľko ľudí na svete dostane takú šancu? Ja som vďačná, že som ju dostala ja. Mám sa vám priznať? Neviem vám povedať, ako často sme pozerali na tmavomodrú vodu oceánu a priali si sedieť pri mame v obývačke a dať si halušky. Niekedy doma snívaš o palmách, potom pod palmou o Tatrách. Uži si miesto, kde práve si.
Prečo plachetnica?
Bolo to tuším v roku 2012, keď Jan prišiel z firemnej akcie, plavby na plachetnici na Bodamskom jazere ako vymenený. On si chce robiť lodný preukaz, už pozeral na internete, už sa prihlásil na týždenný kurz. Či pôjdem tiež.
Nebudem predsa niečo robiť len preto, že to robí môj muž. Okrem toho nie som športový typ. Prihlásila som sa na skúšobný deň a to plachtenie sa mi zapáčilo.
Plavenie sa na plachetnici je ako prechádzka po lese, len bez lesa a prechádzky. Prostredie je nádherné, výhľad na more a pevninu fantastický, namiesto chodenia sa sedí a vedie príjemná konverzácia so zaujímavými ľuďmi.
Každý, kto si v Nemecku robí lodný preukaz, alebo sa rád plaví, sníva o trase bosých nôh. Za rok sa dá preplaviť z Nemecka okolo Francúzska, Španielska, Portugalska na Madeiru, Kanárske ostrovy cez Atlantik do Karibiku a naspäť. Za tri roky sa dá preplaviť okolo sveta. Z Karibiku cez Panamský kanál do Austrálie, Južnej Afriky a naspäť domov. Celý čas stráviš s bosými nohami, bez ponožiek, v teple. Aj my sme snívali, ale keďže sa už pri praktických lodných skúškach objavil čierny pasažier Samino, odložili sme naše sny na dôchodok. Šetrili sme, snívali a čítali o dobrodružstvách na plachetniciach, cudzích krajinách a zaujímavých ľuďoch.
A čo deti?
Kvôli práci sme sa presťahovali do nového mesta, Mníchova. Samko bol malý, Luki sa práve narodil. Rodina, kamaráti, všetci boli ďaleko.
Ako vyzerá taká normálna materská dovolenka? Mama sa stará o deti, ráno ich prebalí, oblečie, pripraví raňajky, perie, nakupuje, upratuje, ide na ihrisko alebo s deťmi na kurz, varí obed, nakŕmi deti, prebaľuje, uspí deti, hrá sa. O pol ôsmej príde domov ocko, navečeria sa. Pol hodinu sa pohrá s deťmi. Mama zoberie deti do postele. Uspí ich. Poupratuje a niekedy okolo desiatej má voľno. Padne do postele a sníva. Číta o rodinách, ktoré spolu trávia celé dni a zažívajú nádherný čas. Plavia sa po svete, objavujú nové krajiny, získavajú nových priateľov. Koľko rokov majú tie detičky? 9 a 12. No to je jasné, že sa im to páči. A tieto? Tieto vyzerajú byť malé. 2 a 5 rokov. A tieto? 2 a 4 roky. Obidvaja chlapci. Bývajú dokonca blízko nás. Práve sa plavia pri Austrálii. Ich mamka píše každý deň blog. Napíšem jej a zdá sa, že je na vode veľa rodín s malými deťmi.
V Nemecku môžu obidvaja rodičia zobrať zároveň materskú dovolenku na tri roky. Samozrejme platený je len približne jeden rok. Niečo našetrené máme. Náš starší má dva roky a mesiac. Naše bábätko má tri mesiace. Snívame. Čo keby sme išli o rok?
Rozhodujúce slová mi povie Judith R., ktorá oboplávala svet a je mamou dvoch chlapcov: "Každopádne. Bude to náročné, ale deti z toho budú profitovať."
Naša mamka tomu uverí. Rodina bude spolu. Mama, papa s detičkami každý deň.